Peter Tej
Nahota
Šestnásťročná stále kričí, že na tráve asi fičí. Usilovne doma cvičí, prsia svoje hrdo s týči.
Si mojim anjelom, mojou spásou, si mojim bytím, si mojou krásou, si mojou múzou, ty si mojim snom, si studňa lásky s nekonečným dnom.
Prach bielej noci, tichý šepot vetríka, pokryté inovaťou stupaje v snehu. Cítim teplo tela, aj môjho svetríka, no radšej by som pocítil Tvoju nehu.
V nekonečnej prázdnote Ťa hľadám, neviem Ťa nájsť, niekam si sa skryla? Pod vetvy iného stromu, hádam? Ja som Ťa ľúbil, ty si verila.
Prvé vyznanie (Večná láska) Tajuplnosť Tvojich krásy možno prirovnať k vzácnym dielam maľovaným samotným umelcom, jemnosť ťahov vytvorili Tvoju jedinečnosť a neopakovateľnosť.
V nekonečnej prázdnote Ťa hľadám, neviem Ťa nájsť, niekam si sa skryla? Pod vetvy iného stromu, hádam? Ja som Ťa ľúbil, ty si verila.